Bolo krásných 5.30 , keď Analyzér vstal. Jeho cieľ cesty bol jasný, navštíviť vychýrenú trnavskú vysokú školu, ktorá sa prezývala aj hop šup a urobiť jednu skúšku.
Analyzér mal voči tejto vysokej školy vypestovaný, vždy osobitný návyk.
Okrem toho, že ju nazýval ako hop šup škola, tak ju zároveň aj miloval, lebo známka A sa tam dala získať úplne zadarmo a bezbolestne, čo bolo v porovnaní s druhou vysokou školou Analyzéra- Právom, takmer nemožné.
Krátko po 7.15 Analyzér dorazil do slovenského Ríma. "Rozmýšlaľ, ktorý kostol je už v takto skorú rannú hodinu otvorený, veď nenadarmo sa hovorí človek pomôž si a aj Boh Ti pomôže. Tak keď som sem už prišiel, už potrebujem len tú pomoc Boha, povedal si v duchu.
"Radšej nikam nejdem, povedal si o pár minút, veď ten kostol by sa podomňou asi aj tak zrútil, tak načo to riskovať kto by platil toľkú školu. To ešte Analyzér ani len netušil, akú chybu urobil, že sa dnes pomodliť nebol.
Analyzér sa vybral peši na koniec mesta. Som ako kurva z Krížnej, pomyslel si keď šlapal po ceste, ktorá nemala chodník. Ísť do Trnavy na ulicu, kde si aj mŕtvy zbohom želajú bolo príjemným spestrením rána.
Bolo 8.00 hodín keď dorazil Analyzér, pred budovu, kde všade okolo boli len sklady. Na budove stálo: "Akademická pôda", no nádhera povedal si Analyzér, keď si prečítal duchaplný názov a vkročil do vnútra.
Hŕstka mladých a naivných fajčila pred budovou a snažila sa euforicky príjmať parciálne informácie o kardinálnych otázkach, ktoré omielali prednášajúci.
Analyzér sa na skupinku len pousmial a pomyslel si slová, nevhodného charakteru na akedemickú pôdu a išiel ďalej. Analyzér sa učil na túto školu vždy len v autobuse. "Ešte sťastie, že tam hodinu cestujem", hovorieval a spomínal tento čas ako posvetný, keďže to bol jeho jediný čas prípravy na skúšku.
Analyzér vyššie na poschodie kde stála skupinka ľudí, ktorá vulgárne nadávala.
"Ale, ale, čo to počujem, povedal nahlas Analyzér, na akademickej pôde sa bavte len v rovine slušnosti, okríkol prítomných. To však ešte nevedel čo ho čaká.
Prečítal si krásny pozdrav od vyučujúcej. Pani odborná asistentka, ktorá mala asi o 3 roky viac od Analyzéra a svoju kariéru už stihla začať na vysokej škole, sa zjavne rýchlo učí od svojich kolegov.
"Dámi a páni, dnešná skúška sa nekoná", stálo na ozname.
Tak to je v piči, povedal si v duchu Analyzér. Jedna pohľadná dáma to nervovo nevydržala zobrala svoj index a snažila sa ho roztrhnúť, so slovami, ja môžem jebať túto školu, ale žiaľ ani to sa jej nepodarilo, keďže indexy majú prvé dve strany o čo si pevnejšie.
Pani mladej asistentke, aspoň kompla do dverí, index jej zastčila do nich. Zbohom, Trnava a odišla.
Krásne spestrenie dňa, povedal si Analyzér a rozmýšlal, či môže zažalovať skolu za ušlý zisk v práci a náhradu nákladov za lístok z Bratislavy do Trnavy.
Počasie sa opäť zlepšilo, zistil Analyzér keď vyšiel von. Z neba sa valili hromady ton snehu. Aké romantické pomyslel si Analyzér, keď šlapal po ceste do centra.
No študovať je krásne, aspoň budem dlho mladý, povedal si Analyzér keď prišiel o 12.00 a stratil celé dopoludnie ...
pokračovanie zajtra ...
Alma mater miluje Analyzéra, časť VII.
29.01.2007 07:30:00
"Vstávat a cvičit". ozývalo sa prenikavo z mobilu Analyzéra. Jeho zvonenie, ktoré predstavovalo Boba a Bobeka, bola viac ako povznášajúce .... To dnes bude deň, pomyslel si Analyzér, keď hádzal mobil o postel, aby ho utíšli ...
Komentáre