Stanica bola nádherná. Buržoázna trieda bezdomovcov čakala už ráno pred vchodom a ponúkala cestujúcim budovanie lepších včerajškov.
"Pánko nekúpite parfém ?, opýtala sa Analyzéra žena v najlepších rokoch.
"Myslíte si, že uz smrdím od rána ?, opýtal sa Analyzér krásky vyčítavo.
Ale toto si dáte len tak preventívne, odpovedala, žena.
Tak preventívne to dajte aj tu tým Vaším kolegom, ktorý odo mňa chcú peniaze a bude tu iný vzduch, zahlásil Analyzér žene a ako veľká grácia odpochodoval preč.
Prvé nástupište bolo plné. "Analyzér sa pozrel na lístok a zistil, že za spiatočný lístok dal takmer 660 korún a miestenka ho stála ďalšiu stovku". "No ja tomu nerozumiem, zadarmo tie lístky nie sú, ale rad je tu ako na banány. Ľudia majú byť doma a nie zbytočne preplňovať vlaky, povedal si v duchu Analyzér."
Bolo 5.35 keď sa usadil do vlaku v ktorom vyhrávalo najpočúvanejšie komerčné rádio. Kvalita slovenských železníc ho ako obyčajne neprekvapila, keď vlak odišiel zmeškaný už z východiskovej stanice o 10 minút.
"Vážení dámy a pánové, vítame vás ve vlaku ... " ozvalo sa z rádia vo vlaku. No nádhera, slovenkých sprievodcov do Pendolina radšej nepustili. Zrazu sa začal Analyzér smiať. Vybavil si totiž scénku ako sa slovenská sprievodkyňa snažila otvoriť dvere na toalete, kde v čase kontroly vykonával iné povinosti platiaci zákazník....
Bolo 9.40 keď Analyzér dorazil na miesto určenia. Čakal ho jeden nezáživný pohovor.
Aspoň sa stretnem s Reném, bola to asi jedna z mála situácií, ktorá ho naozaj tešila. Po 13.00 sa boli najesť, v príjemnom podniku a Renému sa ozval telefón.
Tu Zúfalka, ozvalo sa z neho
René sa na Analyzéra v tej chvíli pozrel, ako keby mal prísť koniec sveta a Analyzér by bol bol tou poslednou osobou, ktorú vidí.
Jeho pohľad preklínal.
"Ako sa máš Zúfalka ?" , snažil sa hrať situáciu René.
"Mám veľa skúšok", odpovedala
"Viem si predstaviť," povedal s úškrnom René, keďže vedel, že Zúfalka chodí na jednu trnavskú hop šup školu, kde sa rozdávajú skúšky za úsmev.
"A čo ty, opýtala sa Zúfalka," Reného.
"Práve sa učím, nemôžem sa Ti venovať , povedal René a snažil sa hovor ukončiť.
Žiaľ nešlo to. Zúfalka sa stále chcela rozprávať ako členka cirky Jehovovovej.
Podľa pohľadu Reného Analyzér usúdil, že hovor so Zúfalkou, bol viac ako "príjemnou" tortúrou a jej telefónne číslo by najradšej v telefónnom zozname odstránil z pamäte.
"Idem mínať peniaze", povedal Analyzér Renému.
"Koľko ?" , opýtal sa René.
"Neviem, 3, možno 4 tisíc, takže v prepočte okolo 4-5 tisíc našich korún"
"Super, ideme nakupovať", odpovedal René.
René vždy hrozne rád nakupoval šatstvo, Analyzéra to však vždy viac ako otravovalo.
Nakoniec kúpil Analyzér všetko v jednom obchode.
"Tak to som kúpil z poslednej výplaty, z hop šup firmy, povedal Analyzér Renému.
Dobrá investácia, nech Ti to pripomína teda firmu.
"Kokot", odpovedal Analyzér Renému, to by som si potom tie veci nikdy nemohol dať na seba, lebo spomienky robia svoje... , odpovedal Analyzér
"Jeb na to", povedal René a pobrali sa do potravín.
"Videl som kvalitné whisky, v akciovej cene", hovorí René.
"Výborne, berieme ich", okamžite zareagoval Analyzér.
Prišli do obchodu, kde sa ani pozrela pohľadná šesťdesiatka.
"Copak pánové ? "
"Dobrej den, máte jamesona v dárkovém balení ?"
"Ne je mi líto, už je vyprodanej."
Analyzér aj René si vydýchli. Tak nie sme sami alholici a je nás viac, to je pozitívne...
pokračovanie v pondelok ...
Kde sú alholici, keď ich nevidno ?, časť V.
24.01.2007 23:54:37
Bolo 4.55 a budík sa hlásil k slovu. Najvyšší čas vstávať, ak chcem ten vlak stihnúť povedal si Analyzér len tak pre seba. Práca šlachtí človeka a pracovné pohovory vytvárajú nové možnosti, a možno tam idem úplne zbytočne ..., povzdychol si Analyzér
Komentáre
:)
Tento tvoj "seriál" na pokračovanie sa mi páči..
:))
....aby o nas hovorili