Všetko o Zúčastnených, alebo príbehy na pokračovanie

Udalosti niekedy naberajú až moc rýchly spád. Nová práca, plná kreativity a vedenia tímu bola zaujímavá aj pre Analyzéra. Nezobral ju ani tak kvôli peniazom , ako ...

Každý deň, skoro ráno, prichádzal do podniku Mravček, ktorý bol výkonný a šťastný. Tu trávil celé dni pracujúc a pospevujúc si staré pesničky o láske. Bol výkonný a štastný, ale beda!, nikto ho nekontroloval. Sršeň, hlavný vedúci, to považoval za nemožné a tak vytvoril miesto supervízora, na ktoré prijal Švába s veľkými skúsenosťami.

"Vstávat a cvičit". ozývalo sa prenikavo z mobilu Analyzéra. Jeho zvonenie, ktoré predstavovalo Boba a Bobeka, bola viac ako povznášajúce .... To dnes bude deň, pomyslel si Analyzér, keď hádzal mobil o postel, aby ho utíšli ...

Bol to deň ako každý iný. Ľudia sa hnali do práce, len pre Analyzéra bol dnešok výnimočný...

Bolo 4.55 a budík sa hlásil k slovu. Najvyšší čas vstávať, ak chcem ten vlak stihnúť povedal si Analyzér len tak pre seba. Práca šlachtí človeka a pracovné pohovory vytvárajú nové možnosti, a možno tam idem úplne zbytočne ..., povzdychol si Analyzér

Pršalo. Analyzér bol sám, som ako Zúfalka, pomyslel si, ešte si k tomu pustím jemné melódie a nie je čo riešiť, povedal si len tak pre seba. René bol preč, Vtiahnutá bola na neho urazená. Skúsil zavolať Diecéznemu Hriešnikovy, jeho bývalému učitelovi, zo strednej, ktorý sa stal medzičasom jeho dobrý kamarát. Ten však bol práve začinajuci vzťah s kolegom, ktorého zbalil vo vychýrenom, onakvejšom podniku, blízko prezidentského paláca.

Príjemné zobudenie, Analyzérovi napovedalo, že je sobota. Žiaden budík, jednoducho, ten krásny pocit, že nie ste časovo viazaný. Bolo takmer 12 hodín, Analyzér vstal, dal si sprchu a vypil šálku kávy.

Milí priatelia, na mojom blogu xxx.blog.pravda.sk, Vám budem prinášať nové príbehy na pokračovanie pod názvom Zúčastnení

Bolo krátko po 8.00 keď sa Analyzér prebral na zvuk budíku. "Dopiče, ako nemám rád rána." , povzdychol si a vstal z postele. Cítil, poriadne pozostatky po včerajšej noci.

Bol piatkový večer. Každý sa snažil ísť sa zabaviť do mesta, ale ona bola iná. Namiesto zábavy sa rozhodla pustiť si na rádiu stanicu Jemné melódie a plakala. Nečudo, volali ju Zúfalka. Svoje pomenovanie dostala od svojich priateľov, za to, že nikde nechodila, aj keď bola bohatá a mohla si kúpiť to, po čom túžila, nemala to čo potrebovala.